Matematici sa vôbec nezaujímajú o tvary skutočných predmetov, ale skôr o tvary ako také, a už vôbec im nejde o predmety, ktoré majú ten či onen tvar. Matematici sa totiž nezaoberajú viditeľnými alebo hmatateľnými vecami, ale len tým, čo si čo si podľa skutočných vecí vytvoria ako vlastnú predstavu.

To, čím sa matematika zaoberá, existuje úplne nezávisle na ľuďoch a na ich myšlienkach. Ako by tu bol ešte nejaký iný svet ako ten náš obyčajný - svet matematiky. Matematické pojmy obsahujú niečo, čo je mnohým predmetom spoločné, a súčasne neberú ohľad na nejaké nepodstatné rozdiely. To má veľa výhod, pretože každý takýto matematický pojem je oveľa jasnejší a jednoduchší než akákoľvek skutočná vec.

Matematické pojmy sa nevytvárali nezávisle od bežného sveta. Potom je veľmi prirodzené, že si so sebou nesú pečať svojho pôvodu, tak ako sa deti podobajú svojim rodičom.

Zaoberať sa matematikou znamená pozorovať skutočný svet v zrkadle myšlienok a porovnávať zrkadlový obraz sveta s vlastnými skúsenosťami. Matematika je vlastne akousi mapou skutočného sveta.

Povinný kurz matematiky na našom gymnáziu pozostáva z 13 hodín matematiky s možnosťou zvoliť si ďalšie hodiny seminára z matematiky v treťom a štvrtom ročníku.

Žiaci majú možnosť zúčastniť sa súťaží: Matematická olympiáda, Pytagoriáda, MAKS, Matematický klokan, súťaže v riešení SUDOKU, Matematického náboja a rôznych korešpodenčných seminárov.

Najlepšie výsledky v matematike dosiahli v poslednom období Filip Pokrývka – 4.C a Michal Korbela - oktáva.

FYZIKA

Základnou charakteristikou predmetu je hľadanie zákonitostí medzi pozorovanými vlastnosťami prírodných objektov a javov, ktoré nás obklopujú v každodennom živote.

Porozumenie podstaty javov a procesov si vyžaduje interdisciplinárny prístup, a preto aj úzku spoluprácu s chémiou, biológiou, geografiou a matematikou. Fyzikálne poznatky sú interpretované ako neoddeliteľná a nezastupiteľná súčasť kultúry ľudstva.

Odhaľovanie fyzikálnych zákonitostí je možné len prostredníctvom koordinovanej spolupráce všetkých prírodovedných odborov s využitím prostriedkov IKT.

Formy aktívneho poznávania a systematického bádania vo fyzike sú si v metódach a prostriedkoch výskumnej činnosti príbuzné s ostatnými prírodovednými disciplínami. Každý žiak dostane také fyzikálne poznatky, ktoré z neho spravia prírodovedne gramotného jedinca tak, aby vedel robiť prírodovedné úsudky a vedel použiť získané vedomosti na efektívne riešenie problémov.

Pri výučbe je veľká pozornosť venovaná samostatnej práci žiakov –aktivitám, ktoré sú zamerané na činnosti vedúce ku konštrukcii nových poznatkov. Dôraz sa kladie aj na také formy práce, akými sú diskusia, brainstorming, vytváranie logických schém a práca s informáciami.

Okrem objavovania a osvojovania si nových poznatkov a rozvíjania kompetencií, fyzikálne vzdelávanie poskytne žiakovi možnosť získania informácií o tom, ako súvisí rozvoj prírodných vied s rozvojom techniky, technológií a so spôsobom života spoločnosti.

Výučba fyziky v rámci prírodovedného vzdelávania má u žiakov prehĺbiť aj hodnotové a morálne aspekty výchovy, ku ktorým patria predovšetkým objektivita a pravdivosť poznania. To bude možné dosiahnuť slobodnou komunikáciou a nezávislou kontrolou spôsobu získavania dát alebo overovania hypotéz.

Žiak prostredníctvom fyzikálneho vzdelávania získa vedomosti na pochopenie vedeckých ideí. Získa schopnosť zmysluplne sa stavať k lokálnym a globálnym záležitostiam, ako zdravie, životné prostredie, nová technika, odpady a podobne. Žiak by mal byť schopný pochopiť kultúrne, spoločenské a historické vplyvy rozvoja vedy, uvažovať nad medzinárodnou povahou vedy a vzťahoch s technikou.

Obsah predmetu fyzika na gymnáziu v 1. až 3. ročníku počíta spolu so 6 vyučovacími hodinami. Z toho jedna hodina v 1. a jedna hodina v 2. ročníku sa delí na 2 skupiny.

Na predmet fyzika nadväzujú v rámci školského vzdelávacieho programu rozširujúce hodiny fyziky v rámci seminára z fyziky- v treťom dve hodiny a štvrtom ročníku štyri hodiny.

Žiaci majú možnosť zúčastniť sa súťaží: Fyzikálna olympiáda, Fyzikálny náboj a viaceré
fyzikálne korešpodenčné semináre.

Najlepšie výsledky vo fyzike dosiahol Filip Pokrývka – 4.C .

INFORMATIKA

Informatika má dôležité postavenie vo vzdelávaní, pretože podobne ako matematika

rozvíja myslenie žiakov, ich schopnosť analyzovať a syntetizovať, zovšeobecňovať, hľadať

vhodné stratégie riešenia problémov a overovať ich v praxi. Vedie k presnému vyjadrovaniu

myšlienok a postupov a ich zaznamenaniu vo formálnych zápisoch, ktoré slúžia ako všeobecný prostriedok komunikácie.

Poslaním vyučovania informatiky je viesť žiakov k pochopeniu základných pojmov,

postupov a techník používaných pri práci s údajmi a toku informácií v počítačových systémoch.

Oblasť informatiky zaznamenáva mimoriadny rozvoj, preto v predmete informatika je

potrebné dôkladnejšie sa zamerať na štúdium základných univerzálnych pojmov, ktoré prekračujú súčasné technológie.

Cieľom vyučovania informatiky je naučiť žiakov základné pojmy, postupy a prostriedky

informatiky, budovať informatickú kultúru, t.j. vychovávať k efektívnemu využívaniu

prostriedkov informačnej civilizácie s rešpektovaním právnych a etických zásad používania

informačných technológií a produktov.

Predmet informatika sa vyučuje v 1. až 3.ročníku spolu 4 hodiny s možnosťou voľby seminára z informatiky v treťom a štvrtom ročníku.

Naši študenti dosiahli v poslednom období výborné výsledky v Olympiáde z informatiky , v ZENITE v programovaní, PALMA – celoslovenská súťaž v programovaní.

Najlepšie sa darilo Michalovi Korbelovi z oktávy a Filipovi Pokrývkovi zo 4.C.

TECHNIKA

Predmet sa vyučuje v triedach sekunda a tercia po jednej hodine týždenne.

﻿Stránky predmetovej komisie Matematika - Fyzika - Informatika

O predmetoch

TECHNIKA

Stránky predmetovej komisie Matematika - Fyzika - Informatika